Veronika Tothova
Večný poklad...
Neplač, tú dieru nie je až tak vidieť. ozvalo sa spoza jej chrbta. Obzrela sa. Stálo tam dievča so šibalským pohľadom a povzdbudivým úsmevom na perách. Sklopila zrak a smutne sa pozrela na svoju pančuchu, z ktorej zvedavo vykukoval palec. Chceš žuvačku? Mám len jednu, ale podelím sa. povedalo dievča a do dlane jej vložilo polku Pedro žuvačky. Jej už beztak skvelá chuť bola umocnená prísľubom nového priateľstva.