Bloghttp://veronikatothova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskVečný poklad... (veronikatothova)"Neplač, tú dieru nie je až tak vidieť." ozvalo sa spoza jej chrbta. Obzrela sa. Stálo tam dievča so šibalským pohľadom a povzdbudivým úsmevom na perách. Sklopila zrak a smutne sa pozrela na svoju pančuchu, z ktorej zvedavo vykukoval palec. "Chceš žuvačku? Mám len jednu, ale podelím sa." povedalo dievča a do dlane jej vložilo polku Pedro žuvačky. Jej už beztak skvelá chuť bola umocnená prísľubom nového priateľstva.Tue, 10 Apr 2007 00:17:00 +0200http://veronikatothova.blog.sme.sk/c/90513/Vecny-poklad.html?ref=rssOpäť skúsiť vzlietnuť... (veronikatothova) "Skonči to už konečne." napisal jej.  "Ale ja to neviem skončiť." obratom odpovedala. "Tak to musím skončiť ja. Možno sa tu ešte niekedy uvidíme, maj sa pekne." "Neodchádzaj." "Musím.." to bolo jeho posledné slová, ktoré patrili len jej.  Sat, 07 Apr 2007 12:04:00 +0200http://veronikatothova.blog.sme.sk/c/90194/Opat-skusit-vzlietnut.html?ref=rssMôj vzťah k cirkvi... (veronikatothova) Na každého určite raz za čas doľahne "existenčná kríza". Ja už pár mesiacov tápem v tme a v neistote, hľadajúc odpovede na nezodpovedané otázky. Otázky, ktoré kruto načrtávajú môj vzťah k cirkvi. Otázky, pred ktorými sa neviem skryť. Fri, 06 Apr 2007 00:44:00 +0200http://veronikatothova.blog.sme.sk/c/90032/Moj-vztah-k-cirkvi.html?ref=rssCo boli, to raz preboli... (veronikatothova)Pamatam si na to, ako keby to bolo dnes. Spominam si aj na vonu oblecenia, ktore viselo v skrini, v ktorej som sedela a dookola opakovala: "Nikto ma nema rad." Velke slzy sa mi kotulali po lici a stracali sa v rukave mojho svetra. Nikto neprisiel, ani mama, ktorej objatie a pritomnost som tak potrebovala. Sedela som tam s pocitom opustenosti a vtedy som si uvedomila, ze som na svete sama.Tue, 03 Apr 2007 17:47:01 +0200http://veronikatothova.blog.sme.sk/c/89709/Co-boli-to-raz-preboli.html?ref=rss